अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
३३ विरूप आङ्गिरस: । अग्नि: । गायत्री ।
इ॒मे विप्र॑स्य वे॒धसो॒ऽग्नेरस्तृ॑तयज्वनः । गिर॒: स्तोमा॑स ईरते
॥१॥i̱me vipra̍sya ve̱dhaso̱'gnerastṛ̍tayajvanaḥ | gira̱: stomā̍sa īrate
अस्मै॑ ते प्रति॒हर्य॑ते॒ जात॑वेदो॒ विच॑र्षणे । अग्ने॒ जना॑मि सुष्टु॒तिम्
॥२॥asmai̍ te prati̱harya̍te̱ jāta̍vedo̱ vica̍rṣaṇe | agne̱ janā̍mi suṣṭu̱tim
आ॒रो॒का इ॑व॒ घेदह॑ ति॒ग्मा अ॑ग्ने॒ तव॒ त्विष॑: । द॒द्भिर्वना॑नि बप्सति
॥३॥ā̱ro̱kā i̍va̱ ghedaha̍ ti̱gmā a̍gne̱ tava̱ tviṣa̍: | da̱dbhirvanā̍ni bapsati
हर॑यो धू॒मके॑तवो॒ वात॑जूता॒ उप॒ द्यवि॑ । यत॑न्ते॒ वृथ॑ग॒ग्नय॑:
॥४॥hara̍yo dhū̱make̍tavo̱ vāta̍jūtā̱ upa̱ dyavi̍ | yata̍nte̱ vṛtha̍ga̱gnaya̍:
ए॒ते त्ये वृथ॑ग॒ग्नय॑ इ॒द्धास॒: सम॑दृक्षत । उ॒षसा॑मिव के॒तव॑:
॥५॥e̱te tye vṛtha̍ga̱gnaya̍ i̱ddhāsa̱: sama̍dṛkṣata | u̱ṣasā̍miva ke̱tava̍:
कृ॒ष्णा रजां॑सि पत्सु॒तः प्र॒याणे॑ जा॒तवे॑दसः । अ॒ग्निर्यद्रोध॑ति॒ क्षमि॑
॥६॥kṛ̱ṣṇā rajā̍ṃsi patsu̱taḥ pra̱yāṇe̍ jā̱tave̍dasaḥ | a̱gniryadrodha̍ti̱ kṣami̍
धा॒सिं कृ॑ण्वा॒न ओष॑धी॒र्बप्स॑द॒ग्निर्न वा॑यति । पुन॒र्यन्तरु॑णी॒रपि॑
॥७॥dhā̱siṃ kṛ̍ṇvā̱na oṣa̍dhī̱rbapsa̍da̱gnirna vā̍yati | puna̱ryantaru̍ṇī̱rapi̍
जि॒ह्वाभि॒रह॒ नन्न॑मद॒र्चिषा॑ जञ्जणा॒भव॑न् । अ॒ग्निर्वने॑षु रोचते
॥८॥ji̱hvābhi̱raha̱ nanna̍mada̱rciṣā̍ jañjaṇā̱bhava̍n | a̱gnirvane̍ṣu rocate
अ॒प्स्व॑ग्ने॒ सधि॒ष्टव॒ सौष॑धी॒रनु॑ रुध्यसे । गर्भे॒ सञ्जा॑यसे॒ पुन॑:
॥९॥a̱psva̍gne̱ sadhi̱ṣṭava̱ sauṣa̍dhī̱ranu̍ rudhyase | garbhe̱ sañjā̍yase̱ puna̍:
उद॑ग्ने॒ तव॒ तद्घृ॒ताद॒र्ची रो॑चत॒ आहु॑तम् । निंसा॑नं जु॒ह्वो॒३ मुखे॑
॥१०॥uda̍gne̱ tava̱ tadghṛ̱tāda̱rcī ro̍cata̱ āhu̍tam | niṃsā̍naṃ ju̱hvo̱3 mukhe̍
उ॒क्षान्ना॑य व॒शान्ना॑य॒ सोम॑पृष्ठाय वे॒धसे॑ । स्तोमै॑र्विधेमा॒ग्नये॑
॥११॥u̱kṣānnā̍ya va̱śānnā̍ya̱ soma̍pṛṣṭhāya ve̱dhase̍ | stomai̍rvidhemā̱gnaye̍
उ॒त त्वा॒ नम॑सा व॒यं होत॒र्वरे॑ण्यक्रतो । अग्ने॑ स॒मिद्भि॑रीमहे
॥१२॥u̱ta tvā̱ nama̍sā va̱yaṃ hota̱rvare̍ṇyakrato | agne̍ sa̱midbhi̍rīmahe
उ॒त त्वा॑ भृगु॒वच्छु॑चे मनु॒ष्वद॑ग्न आहुत । अ॒ङ्गि॒र॒स्वद्ध॑वामहे
॥१३॥u̱ta tvā̍ bhṛgu̱vacchu̍ce manu̱ṣvada̍gna āhuta | a̱ṅgi̱ra̱svaddha̍vāmahe
त्वं ह्य॑ग्ने अ॒ग्निना॒ विप्रो॒ विप्रे॑ण॒ सन्त्स॒ता । सखा॒ सख्या॑ समि॒ध्यसे॑
॥१४॥tvaṃ hya̍gne a̱gninā̱ vipro̱ vipre̍ṇa̱ santsa̱tā | sakhā̱ sakhyā̍ sami̱dhyase̍
स त्वं विप्रा॑य दा॒शुषे॑ र॒यिं दे॑हि सह॒स्रिण॑म् । अग्ने॑ वी॒रव॑ती॒मिष॑म्
॥१५॥sa tvaṃ viprā̍ya dā̱śuṣe̍ ra̱yiṃ de̍hi saha̱sriṇa̍m | agne̍ vī̱rava̍tī̱miṣa̍m
अग्ने॒ भ्रात॒: सह॑स्कृत॒ रोहि॑दश्व॒ शुचि॑व्रत । इ॒मं स्तोमं॑ जुषस्व मे
॥१६॥agne̱ bhrāta̱: saha̍skṛta̱ rohi̍daśva̱ śuci̍vrata | i̱maṃ stoma̍ṃ juṣasva me
उ॒त त्वा॑ग्ने॒ मम॒ स्तुतो॑ वा॒श्राय॑ प्रति॒हर्य॑ते । गो॒ष्ठं गाव॑ इवाशत
॥१७॥u̱ta tvā̍gne̱ mama̱ stuto̍ vā̱śrāya̍ prati̱harya̍te | go̱ṣṭhaṃ gāva̍ ivāśata
तुभ्यं॒ ता अ॑ङ्गिरस्तम॒ विश्वा॑: सुक्षि॒तय॒: पृथ॑क् । अग्ने॒ कामा॑य येमिरे
॥१८॥tubhya̱ṃ tā a̍ṅgirastama̱ viśvā̍: sukṣi̱taya̱: pṛtha̍k | agne̱ kāmā̍ya yemire
अ॒ग्निं धी॒भिर्म॑नी॒षिणो॒ मेधि॑रासो विप॒श्चित॑: । अ॒द्म॒सद्या॑य हिन्विरे
॥१९॥a̱gniṃ dhī̱bhirma̍nī̱ṣiṇo̱ medhi̍rāso vipa̱ścita̍: | a̱dma̱sadyā̍ya hinvire
तं त्वामज्मे॑षु वा॒जिनं॑ तन्वा॒ना अ॑ग्ने अध्व॒रम् । वह्निं॒ होता॑रमीळते
॥२०॥taṃ tvāmajme̍ṣu vā̱jina̍ṃ tanvā̱nā a̍gne adhva̱ram | vahni̱ṃ hotā̍ramīl̤ate
पु॒रु॒त्रा हि स॒दृङ्ङसि॒ विशो॒ विश्वा॒ अनु॑ प्र॒भुः । स॒मत्सु॑ त्वा हवामहे
॥२१॥pu̱ru̱trā hi sa̱dṛṅṅasi̱ viśo̱ viśvā̱ anu̍ pra̱bhuḥ | sa̱matsu̍ tvā havāmahe
तमी॑ळिष्व॒ य आहु॑तो॒ऽग्निर्वि॒भ्राज॑ते घृ॒तैः । इ॒मं न॑: शृणव॒द्धव॑म्
॥२२॥tamī̍l̤iṣva̱ ya āhu̍to̱'gnirvi̱bhrāja̍te ghṛ̱taiḥ | i̱maṃ na̍: śṛṇava̱ddhava̍m
तं त्वा॑ व॒यं ह॑वामहे शृ॒ण्वन्तं॑ जा॒तवे॑दसम् । अग्ने॒ घ्नन्त॒मप॒ द्विष॑:
॥२३॥taṃ tvā̍ va̱yaṃ ha̍vāmahe śṛ̱ṇvanta̍ṃ jā̱tave̍dasam | agne̱ ghnanta̱mapa̱ dviṣa̍:
वि॒शां राजा॑न॒मद्भु॑त॒मध्य॑क्षं॒ धर्म॑णामि॒मम् । अ॒ग्निमी॑ळे॒ स उ॑ श्रवत्
॥२४॥vi̱śāṃ rājā̍na̱madbhu̍ta̱madhya̍kṣa̱ṃ dharma̍ṇāmi̱mam | a̱gnimī̍l̤e̱ sa u̍ śravat
अ॒ग्निं वि॒श्वायु॑वेपसं॒ मर्यं॒ न वा॒जिनं॑ हि॒तम् । सप्तिं॒ न वा॑जयामसि
॥२५॥a̱gniṃ vi̱śvāyu̍vepasa̱ṃ marya̱ṃ na vā̱jina̍ṃ hi̱tam | sapti̱ṃ na vā̍jayāmasi
घ्नन्मृ॒ध्राण्यप॒ द्विषो॒ दह॒न्रक्षां॑सि वि॒श्वहा॑ । अग्ने॑ ति॒ग्मेन॑ दीदिहि
॥२६॥ghnanmṛ̱dhrāṇyapa̱ dviṣo̱ daha̱nrakṣā̍ṃsi vi̱śvahā̍ | agne̍ ti̱gmena̍ dīdihi
यं त्वा॒ जना॑स इन्ध॒ते म॑नु॒ष्वद॑ङ्गिरस्तम । अग्ने॒ स बो॑धि मे॒ वच॑:
॥२७॥yaṃ tvā̱ janā̍sa indha̱te ma̍nu̱ṣvada̍ṅgirastama | agne̱ sa bo̍dhi me̱ vaca̍:
यद॑ग्ने दिवि॒जा अस्य॑प्सु॒जा वा॑ सहस्कृत । तं त्वा॑ गी॒र्भिर्ह॑वामहे
॥२८॥yada̍gne divi̱jā asya̍psu̱jā vā̍ sahaskṛta | taṃ tvā̍ gī̱rbhirha̍vāmahe
तुभ्यं॒ घेत्ते जना॑ इ॒मे विश्वा॑: सुक्षि॒तय॒: पृथ॑क् । धा॒सिं हि॑न्व॒न्त्यत्त॑वे
॥२९॥tubhya̱ṃ ghette janā̍ i̱me viśvā̍: sukṣi̱taya̱: pṛtha̍k | dhā̱siṃ hi̍nva̱ntyatta̍ve
ते घेद॑ग्ने स्वा॒ध्योऽहा॒ विश्वा॑ नृ॒चक्ष॑सः । तर॑न्तः स्याम दु॒र्गहा॑
॥३०॥te gheda̍gne svā̱dhyo'hā̱ viśvā̍ nṛ̱cakṣa̍saḥ | tara̍ntaḥ syāma du̱rgahā̍
अ॒ग्निं म॒न्द्रं पु॑रुप्रि॒यं शी॒रं पा॑व॒कशो॑चिषम् । हृ॒द्भिर्म॒न्द्रेभि॑रीमहे
॥३१॥a̱gniṃ ma̱ndraṃ pu̍rupri̱yaṃ śī̱raṃ pā̍va̱kaśo̍ciṣam | hṛ̱dbhirma̱ndrebhi̍rīmahe
स त्वम॑ग्ने वि॒भाव॑सुः सृ॒जन्त्सूर्यो॒ न र॒श्मिभि॑: । शर्ध॒न्तमां॑सि जिघ्नसे
॥३२॥sa tvama̍gne vi̱bhāva̍suḥ sṛ̱jantsūryo̱ na ra̱śmibhi̍: | śardha̱ntamā̍ṃsi jighnase
तत्ते॑ सहस्व ईमहे दा॒त्रं यन्नोप॒दस्य॑ति । त्वद॑ग्ने॒ वार्यं॒ वसु॑
॥३३॥tatte̍ sahasva īmahe dā̱traṃ yannopa̱dasya̍ti | tvada̍gne̱ vārya̱ṃ vasu̍