अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
५ यजत आत्रेयः। मित्रावरुणौ। गायत्री।
प्र वो॑ मि॒त्राय॑ गायत॒ वरु॑णाय वि॒पा गि॒रा । महि॑क्षत्रावृ॒तं बृ॒हत्
॥१॥pra vo̍ mi̱trāya̍ gāyata̱ varu̍ṇāya vi̱pā gi̱rā | mahi̍kṣatrāvṛ̱taṃ bṛ̱hat
स॒म्राजा॒ या घृ॒तयो॑नी मि॒त्रश्चो॒भा वरु॑णश्च । दे॒वा दे॒वेषु॑ प्रश॒स्ता
॥२॥sa̱mrājā̱ yā ghṛ̱tayo̍nī mi̱traśco̱bhā varu̍ṇaśca | de̱vā de̱veṣu̍ praśa̱stā
ता न॑: शक्तं॒ पार्थि॑वस्य म॒हो रा॒यो दि॒व्यस्य॑ । महि॑ वां क्ष॒त्रं दे॒वेषु॑
॥३॥tā na̍: śakta̱ṃ pārthi̍vasya ma̱ho rā̱yo di̱vyasya̍ | mahi̍ vāṃ kṣa̱traṃ de̱veṣu̍
ऋ॒तमृ॒तेन॒ सप॑न्तेषि॒रं दक्ष॑माशाते । अ॒द्रुहा॑ दे॒वौ व॑र्धेते
॥४॥ṛ̱tamṛ̱tena̱ sapa̍nteṣi̱raṃ dakṣa̍māśāte | a̱druhā̍ de̱vau va̍rdhete
वृ॒ष्टिद्या॑वा री॒त्या॑पे॒षस्पती॒ दानु॑मत्याः । बृ॒हन्तं॒ गर्त॑माशाते
॥५॥vṛ̱ṣṭidyā̍vā rī̱tyā̍pe̱ṣaspatī̱ dānu̍matyāḥ | bṛ̱hanta̱ṃ garta̍māśāte