अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
६ गौरिवीतिःशाक्त्यः। इन्द्रः। त्रिष्टुप्।
वसू॑नां वा चर्कृष॒ इय॑क्षन्धि॒या वा॑ य॒ज्ञैर्वा॒ रोद॑स्योः ।
अर्व॑न्तो वा॒ ये र॑यि॒मन्त॑: सा॒तौ व॒नंअ वा॒ ये सु॒श्रुणं॑ सु॒श्रुतो॒ धुः
॥१॥vasū̍nāṃ vā carkṛṣa̱ iya̍kṣandhi̱yā vā̍ ya̱jñairvā̱ roda̍syoḥ |
arva̍nto vā̱ ye ra̍yi̱manta̍: sā̱tau va̱naṃa vā̱ ye su̱śruṇa̍ṃ su̱śruto̱ dhuḥ
हव॑ एषा॒मसु॑रो नक्षत॒ द्यां श्र॑वस्य॒ता मन॑सा निंसत॒ क्षाम् ।
चक्षा॑णा॒ यत्र॑ सुवि॒ताय॑ दे॒वा द्यौर्न वारे॑भिः कृ॒णव॑न्त॒ स्वैः
॥२॥hava̍ eṣā̱masu̍ro nakṣata̱ dyāṃ śra̍vasya̱tā mana̍sā niṃsata̱ kṣām |
cakṣā̍ṇā̱ yatra̍ suvi̱tāya̍ de̱vā dyaurna vāre̍bhiḥ kṛ̱ṇava̍nta̱ svaiḥ
इ॒यमे॑षाम॒मृता॑नां॒ गीः स॒र्वता॑ता॒ ये कृ॒पण॑न्त॒ रत्न॑म् ।
धियं॑ च य॒ज्ञं च॒ साध॑न्त॒स्ते नो॑ धान्तु वस॒व्य१मसा॑मि
॥३॥i̱yame̍ṣāma̱mṛtā̍nā̱ṃ gīḥ sa̱rvatā̍tā̱ ye kṛ̱paṇa̍nta̱ ratna̍m |
dhiya̍ṃ ca ya̱jñaṃ ca̱ sādha̍nta̱ste no̍ dhāntu vasa̱vya1masā̍mi
आ तत्त॑ इन्द्रा॒यव॑: पनन्ता॒ऽभि य ऊ॒र्वं गोम॑न्तं॒ तितृ॑त्सान् ।
स॒कृ॒त्स्वं१ ये पु॑रुपु॒त्रां म॒हीं स॒हस्र॑धारां बृह॒तीं दुदु॑क्षन्
॥४॥ā tatta̍ indrā̱yava̍: panantā̱'bhi ya ū̱rvaṃ goma̍nta̱ṃ titṛ̍tsān |
sa̱kṛ̱tsvaṃ1 ye pu̍rupu̱trāṃ ma̱hīṃ sa̱hasra̍dhārāṃ bṛha̱tīṃ dudu̍kṣan
शची॑व॒ इन्द्र॒मव॑से कृणुध्व॒मना॑नतं द॒मय॑न्तं पृत॒न्यून् ।
ऋ॒भु॒क्षणं॑ म॒घवा॑नं सुवृ॒क्तिं भर्ता॒ यो वज्रं॒ नर्यं॑ पुरु॒क्षुः
॥५॥śacī̍va̱ indra̱mava̍se kṛṇudhva̱manā̍nataṃ da̱maya̍ntaṃ pṛta̱nyūn |
ṛ̱bhu̱kṣaṇa̍ṃ ma̱ghavā̍naṃ suvṛ̱ktiṃ bhartā̱ yo vajra̱ṃ narya̍ṃ puru̱kṣuḥ
यद्वा॒वान॑ पुरु॒तमं॑ पुरा॒षाळा वृ॑त्र॒हेन्द्रो॒ नामा॑न्यप्राः ।
अचे॑ति प्रा॒सह॒स्पति॒स्तुवि॑ष्मा॒न्यदी॑मु॒श्मसि॒ कर्त॑वे॒ कर॒त्तत्
॥६॥yadvā̱vāna̍ puru̱tama̍ṃ purā̱ṣāl̤ā vṛ̍tra̱hendro̱ nāmā̍nyaprāḥ |
ace̍ti prā̱saha̱spati̱stuvi̍ṣmā̱nyadī̍mu̱śmasi̱ karta̍ve̱ kara̱ttat