अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
८ कण्वो घौरः। ब्रह्मणस्पतिः। प्रगाथः – विषमा बृहत्यः, समाः सतोबृहत्यः।
उत्ति॑ष्ठ ब्रह्मणस्पते देव॒यन्त॑स्त्वेमहे ।
उप॒ प्र य॑न्तु म॒रुत॑: सु॒दान॑व॒ इन्द्र॑ प्रा॒शूर्भ॑वा॒ सचा॑
॥१॥utti̍ṣṭha brahmaṇaspate deva̱yanta̍stvemahe |
upa̱ pra ya̍ntu ma̱ruta̍: su̱dāna̍va̱ indra̍ prā̱śūrbha̍vā̱ sacā̍
त्वामिद्धि स॑हसस्पुत्र॒ मर्त्य॑ उपब्रू॒ते धने॑ हि॒ते ।
सु॒वीर्यं॑ मरुत॒ आ स्वश्व्यं॒ दधी॑त॒ यो व॑ आच॒के
॥२॥tvāmiddhi sa̍hasasputra̱ martya̍ upabrū̱te dhane̍ hi̱te |
su̱vīrya̍ṃ maruta̱ ā svaśvya̱ṃ dadhī̍ta̱ yo va̍ āca̱ke
प्रैतु॒ ब्रह्म॑ण॒स्पति॒: प्र दे॒व्ये॑तु सू॒नृता॑ ।
अच्छा॑ वी॒रं नर्यं॑ प॒ङ्क्तिरा॑धसं दे॒वा य॒ज्ञं न॑यन्तु नः
॥३॥praitu̱ brahma̍ṇa̱spati̱: pra de̱vye̍tu sū̱nṛtā̍ |
acchā̍ vī̱raṃ narya̍ṃ pa̱ṅktirā̍dhasaṃ de̱vā ya̱jñaṃ na̍yantu naḥ
यो वा॒घते॒ ददा॑ति सू॒नरं॒ वसु॒ स ध॑त्ते॒ अक्षि॑ति॒ श्रव॑: ।
तस्मा॒ इळां॑ सु॒वीरा॒मा य॑जामहे सु॒प्रतू॑र्तिमने॒हस॑म्
॥४॥yo vā̱ghate̱ dadā̍ti sū̱nara̱ṃ vasu̱ sa dha̍tte̱ akṣi̍ti̱ śrava̍: |
tasmā̱ il̤ā̍ṃ su̱vīrā̱mā ya̍jāmahe su̱pratū̍rtimane̱hasa̍m
प्र नू॒नं ब्रह्म॑ण॒स्पति॒र्मन्त्रं॑ वदत्यु॒क्थ्य॑म् ।
यस्मि॒न्निन्द्रो॒ वरु॑णो मि॒त्रो अ॑र्य॒मा दे॒वा ओकां॑सि चक्रि॒रे
॥५॥pra nū̱naṃ brahma̍ṇa̱spati̱rmantra̍ṃ vadatyu̱kthya̍m |
yasmi̱nnindro̱ varu̍ṇo mi̱tro a̍rya̱mā de̱vā okā̍ṃsi cakri̱re
तमिद् वो॑चेमा वि॒दथे॑षु श॒म्भुवं॒ मन्त्रं॑ देवा अने॒हस॑म् ।
इ॒मां च॒ वाचं॑ प्रति॒हर्य॑था नरो॒ विश्वेद् वा॒मा वो॑ अश्नवत्
॥६॥tamid vo̍cemā vi̱dathe̍ṣu śa̱mbhuva̱ṃ mantra̍ṃ devā ane̱hasa̍m |
i̱māṃ ca̱ vāca̍ṃ prati̱harya̍thā naro̱ viśved vā̱mā vo̍ aśnavat
को दे॑व॒यन्त॑मश्नव॒ज् जनं॒ को वृ॒क्तब॑र्हिषम् ।
प्रप्र॑ दा॒श्वान् प॒स्त्या॑भिरस्थितान्त॒र्वाव॒त् क्षयं॑ दधे
॥७॥ko de̍va̱yanta̍maśnava̱j jana̱ṃ ko vṛ̱ktaba̍rhiṣam |
prapra̍ dā̱śvān pa̱styā̍bhirasthitānta̱rvāva̱t kṣaya̍ṃ dadhe
उप॑ क्ष॒त्रं पृ॑ञ्ची॒त हन्ति॒ राज॑भिर्भ॒ये चि॑त् सुक्षि॒तिं द॑धे ।
नास्य॑ व॒र्ता न त॑रु॒ता म॑हाध॒ने नार्भे॑ अस्ति व॒ज्रिण॑:
॥८॥upa̍ kṣa̱traṃ pṛ̍ñcī̱ta hanti̱ rāja̍bhirbha̱ye ci̍t sukṣi̱tiṃ da̍dhe |
nāsya̍ va̱rtā na ta̍ru̱tā ma̍hādha̱ne nārbhe̍ asti va̱jriṇa̍: