अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
१२ गाथिनो विश्वामित्रः।इन्द्रः। त्रिष्टुप्, १-३जगती, १०-१२ गायत्री।
च॒र्ष॒णी॒धृतं॑ म॒घवा॑नमु॒क्थ्य१मिन्द्रं॒ गिरो॑ बृह॒तीर॒भ्य॑नूषत ।
वा॒वृ॒धा॒नं पु॑रुहू॒तं सु॑वृ॒क्तिभि॒रम॑र्त्यं॒ जर॑माणं दि॒वेदि॑वे
॥१॥ca̱rṣa̱ṇī̱dhṛta̍ṃ ma̱ghavā̍namu̱kthya1mindra̱ṃ giro̍ bṛha̱tīra̱bhya̍nūṣata |
vā̱vṛ̱dhā̱naṃ pu̍ruhū̱taṃ su̍vṛ̱ktibhi̱rama̍rtya̱ṃ jara̍māṇaṃ di̱vedi̍ve
श॒तक्र॑तुमर्ण॒वं शा॒किनं॒ नरं॒ गिरो॑ म॒ इन्द्र॒मुप॑ यन्ति वि॒श्वत॑: ।
वा॒ज॒सनिं॑ पू॒र्भिदं॒ तूर्णि॑म॒प्तुरं॑ धाम॒साच॑मभि॒षाचं॑ स्व॒र्विद॑म्
॥२॥śa̱takra̍tumarṇa̱vaṃ śā̱kina̱ṃ nara̱ṃ giro̍ ma̱ indra̱mupa̍ yanti vi̱śvata̍: |
vā̱ja̱sani̍ṃ pū̱rbhida̱ṃ tūrṇi̍ma̱ptura̍ṃ dhāma̱sāca̍mabhi̱ṣāca̍ṃ sva̱rvida̍m
आ॒क॒रे वसो॑र्जरि॒ता प॑नस्यतेऽने॒हस॒: स्तुभ॒ इन्द्रो॑ दुवस्यति ।
वि॒वस्व॑त॒: सद॑न॒ आ हि पि॑प्रि॒ये स॑त्रा॒साह॑मभिमाति॒हनं॑ स्तुहि
॥३॥ā̱ka̱re vaso̍rjari̱tā pa̍nasyate'ne̱hasa̱: stubha̱ indro̍ duvasyati |
vi̱vasva̍ta̱: sada̍na̱ ā hi pi̍pri̱ye sa̍trā̱sāha̍mabhimāti̱hana̍ṃ stuhi
नृ॒णामु॑ त्वा॒ नृत॑मं गी॒र्भिरु॒क्थैर॒भि प्र वी॒रम॑र्चता स॒बाध॑: ।
सं सह॑से पुरुमा॒यो जि॑हीते॒ नमो॑ अस्य प्र॒दिव॒ एक॑ ईशे
॥४॥nṛ̱ṇāmu̍ tvā̱ nṛta̍maṃ gī̱rbhiru̱kthaira̱bhi pra vī̱rama̍rcatā sa̱bādha̍: |
saṃ saha̍se purumā̱yo ji̍hīte̱ namo̍ asya pra̱diva̱ eka̍ īśe
पू॒र्वीर॑स्य नि॒ष्षिधो॒ मर्त्ये॑षु पु॒रू वसू॑नि पृथि॒वी बि॑भर्ति ।
इन्द्रा॑य॒ द्याव॒ ओष॑धीरु॒तापो॑ र॒यिं र॑क्षन्ति जी॒रयो॒ वना॑नि
॥५॥pū̱rvīra̍sya ni̱ṣṣidho̱ martye̍ṣu pu̱rū vasū̍ni pṛthi̱vī bi̍bharti |
indrā̍ya̱ dyāva̱ oṣa̍dhīru̱tāpo̍ ra̱yiṃ ra̍kṣanti jī̱rayo̱ vanā̍ni
तुभ्यं॒ ब्रह्मा॑णि॒ गिर॑ इन्द्र॒ तुभ्यं॑ स॒त्रा द॑धिरे हरिवो जु॒षस्व॑ ।
बो॒ध्या॒३पिरव॑सो॒ नूत॑नस्य॒ सखे॑ वसो जरि॒तृभ्यो॒ वयो॑ धाः
॥६॥tubhya̱ṃ brahmā̍ṇi̱ gira̍ indra̱ tubhya̍ṃ sa̱trā da̍dhire harivo ju̱ṣasva̍ |
bo̱dhyā̱3pirava̍so̱ nūta̍nasya̱ sakhe̍ vaso jari̱tṛbhyo̱ vayo̍ dhāḥ
इन्द्र॑ मरुत्व इ॒ह पा॑हि॒ सोमं॒ यथा॑ शार्या॒ते अपि॑बः सु॒तस्य॑ ।
तव॒ प्रणी॑ती॒ तव॑ शूर॒ शर्म॒न्ना वि॑वासन्ति क॒वय॑: सुय॒ज्ञाः
॥७॥indra̍ marutva i̱ha pā̍hi̱ soma̱ṃ yathā̍ śāryā̱te api̍baḥ su̱tasya̍ |
tava̱ praṇī̍tī̱ tava̍ śūra̱ śarma̱nnā vi̍vāsanti ka̱vaya̍: suya̱jñāḥ
स वा॑वशा॒न इ॒ह पा॑हि॒ सोमं॑ म॒रुद्भि॑रिन्द्र॒ सखि॑भिः सु॒तं न॑: ।
जा॒तं यत्त्वा॒ परि॑ दे॒वा अभू॑षन् म॒हे भरा॑य पुरुहूत॒ विश्वे॑
॥८॥sa vā̍vaśā̱na i̱ha pā̍hi̱ soma̍ṃ ma̱rudbhi̍rindra̱ sakhi̍bhiḥ su̱taṃ na̍: |
jā̱taṃ yattvā̱ pari̍ de̱vā abhū̍ṣan ma̱he bharā̍ya puruhūta̱ viśve̍
अ॒प्तूर्ये॑ मरुत आ॒पिरे॒षोऽम॑न्द॒न्निन्द्र॒मनु॒ दाति॑वाराः ।
तेभि॑: सा॒कं पि॑बतु वृत्रखा॒दः सु॒तं सोमं॑ दा॒शुष॒: स्वे स॒धस्थे॑
॥९॥a̱ptūrye̍ maruta ā̱pire̱ṣo'ma̍nda̱nnindra̱manu̱ dāti̍vārāḥ |
tebhi̍: sā̱kaṃ pi̍batu vṛtrakhā̱daḥ su̱taṃ soma̍ṃ dā̱śuṣa̱: sve sa̱dhasthe̍
इ॒दं ह्यन्वोज॑सा सु॒तं रा॑धानां पते । पिबा॒ त्व१स्य गि॑र्वणः
॥१०॥i̱daṃ hyanvoja̍sā su̱taṃ rā̍dhānāṃ pate | pibā̱ tva1sya gi̍rvaṇaḥ
यस्ते॒ अनु॑ स्व॒धामस॑त्सु॒ते नि य॑च्छ त॒न्व॑म् । स त्वा॑ ममत्तु सो॒म्यम्
॥११॥yaste̱ anu̍ sva̱dhāmasa̍tsu̱te ni ya̍ccha ta̱nva̍m | sa tvā̍ mamattu so̱myam
प्र ते॑ अश्नोतु कु॒क्ष्योः प्रेन्द्र॒ ब्रह्म॑णा॒ शिर॑: । प्र बा॒हू शू॑र॒ राध॑से
॥१२॥pra te̍ aśnotu ku̱kṣyoḥ prendra̱ brahma̍ṇā̱ śira̍: | pra bā̱hū śū̍ra̱ rādha̍se