अध्ययनम्
- अनुक्रमणिका
- मूलम्
१२ सौर्योऽभितपाः। सूर्यः। जगती, १० त्रिष्टुप्।
नमो॑ मि॒त्रस्य॒ वरु॑णस्य॒ चक्ष॑से म॒हो दे॒वाय॒ तदृ॒तं स॑पर्यत ।
दू॒रे॒दृशे॑ दे॒वजा॑ताय के॒तवे॑ दि॒वस्पु॒त्राय॒ सूर्या॑य शंसत
॥१॥namo̍ mi̱trasya̱ varu̍ṇasya̱ cakṣa̍se ma̱ho de̱vāya̱ tadṛ̱taṃ sa̍paryata |
dū̱re̱dṛśe̍ de̱vajā̍tāya ke̱tave̍ di̱vaspu̱trāya̱ sūryā̍ya śaṃsata
सा मा॑ स॒त्योक्ति॒: परि॑ पातु वि॒श्वतो॒ द्यावा॑ च॒ यत्र॑ त॒तन॒न्नहा॑नि च ।
विश्व॑म॒न्यन्नि वि॑शते॒ यदेज॑ति वि॒श्वाहापो॑ वि॒श्वाहोदे॑ति॒ सूर्य॑:
॥२॥sā mā̍ sa̱tyokti̱: pari̍ pātu vi̱śvato̱ dyāvā̍ ca̱ yatra̍ ta̱tana̱nnahā̍ni ca |
viśva̍ma̱nyanni vi̍śate̱ yadeja̍ti vi̱śvāhāpo̍ vi̱śvāhode̍ti̱ sūrya̍:
न ते॒ अदे॑वः प्र॒दिवो॒ नि वा॑सते॒ यदे॑त॒शेभि॑: पत॒रै र॑थ॒र्यसि॑ ।
प्रा॒चीन॑म॒न्यदनु॑ वर्तते॒ रज॒ उद॒न्येन॒ ज्योति॑षा यासि सूर्य
॥३॥na te̱ ade̍vaḥ pra̱divo̱ ni vā̍sate̱ yade̍ta̱śebhi̍: pata̱rai ra̍tha̱ryasi̍ |
prā̱cīna̍ma̱nyadanu̍ vartate̱ raja̱ uda̱nyena̱ jyoti̍ṣā yāsi sūrya
येन॑ सूर्य॒ ज्योति॑षा॒ बाध॑से॒ तमो॒ जग॑च्च॒ विश्व॑मुदि॒यर्षि॑ भा॒नुना॑ ।
तेना॒स्मद्विश्वा॒मनि॑रा॒मना॑हुति॒मपामी॑वा॒मप॑ दु॒ष्ष्वप्न्यं॑ सुव
॥४॥yena̍ sūrya̱ jyoti̍ṣā̱ bādha̍se̱ tamo̱ jaga̍cca̱ viśva̍mudi̱yarṣi̍ bhā̱nunā̍ |
tenā̱smadviśvā̱mani̍rā̱manā̍huti̱mapāmī̍vā̱mapa̍ du̱ṣṣvapnya̍ṃ suva
विश्व॑स्य॒ हि प्रेषि॑तो॒ रक्ष॑सि व्र॒तमहे॑ळयन्नु॒च्चर॑सि स्व॒धा अनु॑ ।
यद॒द्य त्वा॑ सूर्योप॒ब्रवा॑महै॒ तं नो॑ दे॒वा अनु॑ मंसीरत॒ क्रतु॑म्
॥५॥viśva̍sya̱ hi preṣi̍to̱ rakṣa̍si vra̱tamahe̍l̤ayannu̱ccara̍si sva̱dhā anu̍ |
yada̱dya tvā̍ sūryopa̱bravā̍mahai̱ taṃ no̍ de̱vā anu̍ maṃsīrata̱ kratu̍m
तं नो॒ द्यावा॑पृथि॒वी तन्न॒ आप॒ इन्द्र॑: शृण्वन्तु म॒रुतो॒ हवं॒ वच॑: ।
मा शूने॑ भूम॒ सूर्य॑स्य सं॒दृशि॑ भ॒द्रं जीव॑न्तो जर॒णाम॑शीमहि
॥६॥taṃ no̱ dyāvā̍pṛthi̱vī tanna̱ āpa̱ indra̍: śṛṇvantu ma̱ruto̱ hava̱ṃ vaca̍: |
mā śūne̍ bhūma̱ sūrya̍sya sa̱ṃdṛśi̍ bha̱draṃ jīva̍nto jara̱ṇāma̍śīmahi
वि॒श्वाहा॑ त्वा सु॒मन॑सः सु॒चक्ष॑सः प्र॒जाव॑न्तो अनमी॒वा अना॑गसः ।
उ॒द्यन्तं॑ त्वा मित्रमहो दि॒वेदि॑वे॒ ज्योग्जी॒वाः प्रति॑ पश्येम सूर्य
॥७॥vi̱śvāhā̍ tvā su̱mana̍saḥ su̱cakṣa̍saḥ pra̱jāva̍nto anamī̱vā anā̍gasaḥ |
u̱dyanta̍ṃ tvā mitramaho di̱vedi̍ve̱ jyogjī̱vāḥ prati̍ paśyema sūrya
महि॒ ज्योति॒र्बिभ्र॑तं त्वा विचक्षण॒ भास्व॑न्तं॒ चक्षु॑षेचक्षुषे॒ मय॑: ।
आ॒रोह॑न्तं बृह॒तः पाज॑स॒स्परि॑ व॒यं जी॒वाः प्रति॑ पश्येम सूर्य
॥८॥mahi̱ jyoti̱rbibhra̍taṃ tvā vicakṣaṇa̱ bhāsva̍nta̱ṃ cakṣu̍ṣecakṣuṣe̱ maya̍: |
ā̱roha̍ntaṃ bṛha̱taḥ pāja̍sa̱spari̍ va̱yaṃ jī̱vāḥ prati̍ paśyema sūrya
यस्य॑ ते॒ विश्वा॒ भुव॑नानि के॒तुना॒ प्र चेर॑ते॒ नि च॑ वि॒शन्ते॑ अ॒क्तुभि॑: ।
अ॒ना॒गा॒स्त्वेन॑ हरिकेश सू॒र्याऽह्ना॑ह्ना नो॒ वस्य॑सावस्य॒सोदि॑हि
॥९॥yasya̍ te̱ viśvā̱ bhuva̍nāni ke̱tunā̱ pra cera̍te̱ ni ca̍ vi̱śante̍ a̱ktubhi̍: |
a̱nā̱gā̱stvena̍ harikeśa sū̱ryā'hnā̍hnā no̱ vasya̍sāvasya̱sodi̍hi
शं नो॑ भव॒ चक्ष॑सा॒ शं नो॒ अह्ना॒ शं भा॒नुना॒ शं हि॒मा शं घृ॒णेन॑ ।
यथा॒ शमध्व॒ञ्छमस॑द्दुरो॒णे तत्सू॑र्य॒ द्रवि॑णं धेहि चि॒त्रम्
॥१०॥śaṃ no̍ bhava̱ cakṣa̍sā̱ śaṃ no̱ ahnā̱ śaṃ bhā̱nunā̱ śaṃ hi̱mā śaṃ ghṛ̱ṇena̍ |
yathā̱ śamadhva̱ñchamasa̍dduro̱ṇe tatsū̍rya̱ dravi̍ṇaṃ dhehi ci̱tram
अ॒स्माकं॑ देवा उ॒भया॑य॒ जन्म॑ने॒ शर्म॑ यच्छत द्वि॒पदे॒ चतु॑ष्पदे ।
अ॒दत्पिब॑दू॒र्जय॑मान॒माशि॑तं॒ तद॒स्मे शं योर॑र॒पो द॑धातन
॥११॥a̱smāka̍ṃ devā u̱bhayā̍ya̱ janma̍ne̱ śarma̍ yacchata dvi̱pade̱ catu̍ṣpade |
a̱datpiba̍dū̱rjaya̍māna̱māśi̍ta̱ṃ tada̱sme śaṃ yora̍ra̱po da̍dhātana
यद्वो॑ देवाश्चकृ॒म जि॒ह्वया॑ गु॒रु मन॑सो वा॒ प्रयु॑ती देव॒हेळ॑नम् ।
अरा॑वा॒ यो नो॑ अ॒भि दु॑च्छुना॒यते॒ तस्मि॒न्तदेनो॑ वसवो॒ नि धे॑तन
॥१२॥yadvo̍ devāścakṛ̱ma ji̱hvayā̍ gu̱ru mana̍so vā̱ prayu̍tī deva̱hel̤a̍nam |
arā̍vā̱ yo no̍ a̱bhi du̍cchunā̱yate̱ tasmi̱ntadeno̍ vasavo̱ ni dhe̍tana