Study
- Anukramaṇī
- Source
9 śyāvāśva ātreyaḥ| savitā| gāyatrī, 1 anuṣṭup|
tat sa̍vi̱turvṛ̍ṇīmahe va̱yaṃ de̱vasya̱ bhoja̍nam | śreṣṭha̍ṃ sarva̱dhāta̍ma̱ṃ tura̱ṃ bhaga̍sya dhīmahi
||1||तत् स॑वि॒तुर्वृ॑णीमहे व॒यं दे॒वस्य॒ भोज॑नम् । श्रेष्ठं॑ सर्व॒धात॑मं॒ तुरं॒ भग॑स्य धीमहि
asya̱ hi svaya̍śastaraṃ savi̱tuḥ kacca̱na pri̱yam | na mi̱nanti̍ sva̱rājya̍m
||2||अस्य॒ हि स्वय॑शस्तरं सवि॒तुः कच्च॒न प्रि॒यम् । न मि॒नन्ति॑ स्व॒राज्य॑म्
sa hi ratnā̍ni dā̱śuṣe̍ su̱vāti̍ savi̱tā bhaga̍: | taṃ bhā̱gaṃ ci̱tramī̍mahe
||3||स हि रत्ना॑नि दा॒शुषे॑ सु॒वाति॑ सवि॒ता भग॑: । तं भा॒गं चि॒त्रमी॑महे
a̱dyā no̍ deva savitaḥ pra̱jāva̍t sāvī̱: saubha̍gam | parā̍ du̱ṣṣvapnya̍ṃ suva
||4||अ॒द्या नो॑ देव सवितः प्र॒जाव॑त् सावी॒: सौभ॑गम् । परा॑ दु॒ष्ष्वप्न्यं॑ सुव
viśvā̍ni deva savitarduri̱tāni̱ parā̍ suva | yad bha̱draṃ tanna̱ ā su̍va
||5||विश्वा॑नि देव सवितर्दुरि॒तानि॒ परा॑ सुव । यद् भ॒द्रं तन्न॒ आ सु॑व
anā̍gaso̱ adi̍taye de̱vasya̍ savi̱tuḥ sa̱ve | viśvā̍ vā̱māni̍ dhīmahi
||6||अना॑गसो॒ अदि॑तये दे॒वस्य॑ सवि॒तुः स॒वे । विश्वा॑ वा॒मानि॑ धीमहि
ā vi̱śvade̍va̱ṃ satpa̍tiṃ sū̱ktaira̱dyā vṛ̍ṇīmahe | sa̱tyasa̍vaṃ savi̱tāra̍m
||7||आ वि॒श्वदे॑वं॒ सत्प॑तिं सू॒क्तैर॒द्या वृ॑णीमहे । स॒त्यस॑वं सवि॒तार॑म्
ya i̱me u̱bhe aha̍nī pu̱ra etyapra̍yucchan | svā̱dhīrde̱vaḥ sa̍vi̱tā
||8||य इ॒मे उ॒भे अह॑नी पु॒र एत्यप्र॑युच्छन् । स्वा॒धीर्दे॒वः स॑वि॒ता
ya i̱mā viśvā̍ jā̱tānyā̍śrā̱vaya̍ti̱ śloke̍na | pra ca̍ su̱vāti̍ savi̱tā
||9||य इ॒मा विश्वा॑ जा॒तान्या॑श्रा॒वय॑ति॒ श्लोके॑न । प्र च॑ सु॒वाति॑ सवि॒ता